O chorobe

Nervová sústava

Centrálna nervová sústava je ústrednou časťou tela. Riadi všetky jeho funkcie, od pohybových až po chemické (pôsobí prostredníctvom hormónov), a pozostáva z mozgu a miechy. So svalmi a orgánmi ju spájajú nervy.

Základnou stavebnou jednotkou nervovej sústavy sú nervové bunky – neuróny. Prenášajú elektrické správy celým organizmom. Neurón sa skladá z bunkového tela a z jedného alebo viacerých výbežkov. Neurón môže byť senzitívny (prenáša informácie o pocitoch), asociačný (prijíma nervové impulzy) alebo motorický (prenáša nervové impulzy z mozgu a miechy) a zodpovedá za prácu svalstva.

Mozog sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho ochraňuje. Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1 400 g. Skladá sa z vyše 20 miliárd neurónov a 50 miliárd podporných buniek.

Miecha je priamym pokračovaním, akousi „predĺženou rukou“ mozgu. Prebieha v kanáli, ktorý je vytvorený stĺpcom krčných, hrudných a bedrových stavcov a zabezpečuje prepojenie mozgu s ostatnými časťami ľudského tela. Mozog prostredníctvom miechy aktívne reaguje na zmeny vonkajšieho prostredia a získava cez ňu informácie o jeho zmenách. Miecha je ústredím pohybových reflexov. Má aj prevodovú funkciu – prechádzajú ňou vzostupné dráhy, ktoré vedú správy z receptorov do mozgu, aj zostupné dráhy, ktoré vedú správy z rôznych častí mozgu ku kostrovým svalom a vnútorným orgánom. Je 40 – 45 cm dlhá, 1 cm široká, uložená v chrbticovom kanáli a končí v oblasti 1. až 2. driekového stavca.

Dopamín a jeho úloha

Dopamín je chemická látka, ktorá prirodzene vzniká v mozgu v špecifických neurónoch. Funguje ako prenášač, aktivuje dopamínové receptory. Dopamín zohráva významnú úlohu v motorických funkciách mozgu a pri sprostredkovaní pohybu. Pri neurodegeneratívnom procese, akým je Parkinsonova choroba, dochádza k úbytku buniek produkujúcich dopamín.

Dopamín je spájaný aj so systémom odmeňovania a s motiváciou k rôznym aktivitám.

Čo je Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba je chronické, postupne sa rozvíjajúce ochorenie centrálneho, periférneho a autonómneho nervového systému, ktoré patrí do skupiny porúch pohybového systému.

Táto choroba vzniká v dôsledku strát nervových buniek, ktoré produkujú dopamín zodpovedný za prenos signálov v mozgu. Jednou z úloh dopamínu je koordinácia funkcie svalov a pohybu. Nedostatok dopamínu spôsobuje, že neuróny sa vymknú spod kontroly, takže pacienti nie sú schopní ovládať alebo kontrolovať svoj pohyb fyziologickým spôsobom.

Príznaky sa zvyčajne objavia pri strate dvoch tretín buniek produkujúcich dopamín.

Príčiny vzniku choroby

Príčina vzniku Parkinsonovej choroby doposiaľ nie je presne známa. Pravdepodobne ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov, ale žiadne konečné závery nie sú k dispozícii. V malom počte prípadov spôsobili Parkinsonovu chorobu mutácie niektorých génov.

Príznaky a priebeh ochorenia

Parkinsonova choroba je charakterizovaná štyrmi základnými príznakmi:

Spomalenosť pohybov

Stuhnutosť
svalov

Pokojový tras (predovšetkým rúk, niekedy nôh a brady)

Zlá rovnováha
a koordinácia

Okrem týchto základných príznakov majú pacienti zníženú mimiku tváre (hypomímia), zmenšovanie písma (mikrografia), zhoršenie reči, postoja a chôdze v predklone a vyhasnutie ohybov horných končatín pri chôdzi. Okrem klasických pohybových príznakov majú pacienti celé spektrum nepohybových príznakov – poruchy nálady (depresia, úzkosť, nezáujem), spánkové problémy (porucha zaspávania a udržania spánku, nadmerná denná spavosť, živé sny, syndróm nepokojných nôh), bolesť, zhoršenie až strata čuchu, zápcha, sexuálne problémy. Všetky tieto príznaky vedú k významne zhoršenej kvalite života.

Parkinsonova choroba je progresívne ochorenie, ktorého postup nevieme zastaviť alebo spomaliť. Napriek rozsiahlemu výskumu v súčasnosti nie je dostupný liek, ktorý by dokázal ochorenie vyliečiť. Dostupnou liečbou však dokážeme účinne zmierňovať jeho príznaky.

Priebeh Parkinsonovej choroby býva rôzny. Niektorí pacienti majú mnoho rokov relatívne málo nepríjemných príznakov, zatiaľ čo u iných sa prejavia obzvlášť silné príznaky, ktoré vedú k zníženej alebo žiadnej pohyblivosti už počas niekoľkých rokov. Parkinsonova choroba postihuje mužov aj ženy v takmer rovnakom počte. Vo výskyte choroby nie sú žiadne významné sociálne, etnické, hospodárske alebo geografické rozdiely. Priemerný vek pri nástupe choroby je 60 rokov, asi u 5 až 10 % pacientov sa ochorenie začína vo veku 40 rokov. Vyskytnúť sa však môže aj v 30. roku života. Výskyt Parkinsonovej choroby v industrializovaných krajinách sa bez ohľadu na vek odhaduje na 0,2 – 0,3 % (200 – 300 chorých na 100 000 obyvateľov). Vo veku nad 60 rokov je postihnutých viac ako 1 % jedincov. Predpokladáme, že na Slovensku je približne 20 000 pacientov s Parkinsonovou chorobou. (Zdroj: Parkinsonova choroba, J. Benetin, P. Valkovič a kol., 2009)

Podľa národného centra zdravotníckych informácií (www.nczisk.sk) bolo za rok 2021 na Slovensku novo dispenzarizovaných 4 100 pacientov. Ide o incidenciu 75 pacientov/100 000 obyvateľov/rok. Najnižší počet sledovaných pacientov s PCh bol zaznamenaný zatiaľ v poslednom spracovanom roku 2021: spolu 19 108 pacientov (9 278 mužov a 9 830 žien). Pokiaľ ide o výskyt ochorenia podľa pohlavia, Slovensko sa v posledných 9 rokoch odlišuje od svetových štatistík. Od roku 2013 sledujú neurologické ambulancie viac žien ako mužov s Parkinsonovou chorobou. (Zdroj: tlačová správa NCZI, 11. apríl, 2023, Bratislava)

Štádiá ochorenia

Zdroj:
[Poewe W, et al. Nat Rev Dis Primers. 2017;3:17013.]

Prodromálne
(predchorobné)
štádium

Toto štádium sa vyznačuje štrukturálnymi zmenami v mozgu a prejavuje sa bez zjavných príznakov. Môže sa vyskytnúť napr. porucha čuchu, poruchy spánku, zápcha a depresia.

Počiatočné
štádium

Štádium je charakterizované poruchou pohyblivosti (tras, stuhnutosť, znížená pohyblivosť, poruchy postoja), ale
aj nepohybovými príznakmi (nespavosť, zápcha, depresia a úzkosť). Dochádza k úbytku dvoch tretín neurónov, ktoré produkujú dopamín.
V tomto štádiu pacienti dobre reagujú na liečbu – nahrádzanie dopamínu.

Pokročilé
štádium

V tomto štádiu dochádza ku skracovaniu účinnosti liečebnej dávky, fluktuáciám (náhlym zmenám pohyblivosti z dobrého stavu do stavu stuhnutosti) a dyskinézam (mimovoľným pohybom). U pacientov môže dôjsť aj k rozvoju demencie a zhoršuje sa stabilita, čo býva spojené s pádmi.