Z médií

Možno ste to už zažili. Pijete rannú kávu, čítate knihu alebo si pripravujete obed. A zrazu máte pocit, že niekto stojí za vami. Dokonca až taký intenzívny, že sa otočíte, len aby ste sa uistili, že tam naozaj nikto nie je. Odborníci hovoria, že v tomto prípade ide o prítomnosť halucinácií. Napriek tomu, že sú obzvlášť časté u pacientov s Parkinsonovou chorobu, pacienti aj lekári ich niekedy ignorujú. Považujú ich totiž za vedľajší účinok nasadených liekov.

Nový výskum, ktorý nedávno uverejnil odborný časopis Nature Mental Health, však ukázal, že môžu byť predzvesťou rýchlejšieho priebehu Parkinsonovej choroby.

„Teraz vieme, že včasné halucinácie treba brať pri Parkinsonovej chorobe vážne,“ komentoval štúdiu v tlačovej správe Švajčiarskeho federálneho inštitútu v Lausanne (EPFL) Olaf Blanke, ktorý vedie laboratórium kognitívnych neurovied.

Mohlo by to platiť aj pre ďalšie ochorenia

Švajčiarski vedci zistili, že pacienti, ktorým bola diagnostikovaná Parkinsonova choroba a trpia v skorom štádiu ochorenia halucináciami, sú vystavení rýchlejšiemu úbytku kognitívnych funkcií.

„Ak trpíte Parkinsonovou chorobou a máte halucinácie, dokonca aj tie menšie, mali by ste tieto informácie čo najskôr povedať svojmu lekárovi,“ upozorňuje Fosco Bernasconi, ktorý pracuje v laboratóriu EPFL a je hlavným autorom štúdie. „Zatiaľ máme dôkazy spájajúce skoré halucinácie a pokles kognitívnych funkcií len s Parkinsonovou chorobou, ale mohlo by to platiť aj pre iné neurodegeneratívne ochorenia,“ dodáva.

V štúdii vedci zozbierali údaje od 75 pacientov vo veku od 60 do 70 rokov, ktorým lekári diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Následne absolvovali s odborníkmi sériu neuropsychologických a neuropsychiatrických rozhovorov.

Experti mali posúdiť najmä pokles ich kongitívnych funkcií, no zaujímalo ich aj to, či pacienti mali, alebo nemali halucinácie. Okrem toho merali aj ich mozgovú aktivitu v pokoji. Pri analýze údajov zistili, že u pacientov s Parkinsonovou chorobou, ktorí trpeli halucináciami, dochádzalo rýchlejšie k poklesu kognitívnych funkcií.

Parkinsonova choroba sa neprejavuje len trasom

Neurodegeneratívne ochorenia, medzi ktoré patrí aj Parkinsonova choroba, sa pacientom často diagnostikujú až v neskoršom štádiu, keď nezostáva príliš veľa možností liečby. Bernasconi, Blanke a ich spolupracovníci sa to snažia zmeniť. Práve preto pátrajú po skorých príznakoch ochorenia.

Parkinsonova choroba je tradične definovaná ako pohybová porucha s typickými motorickými príznakmi. Patrí k nim napríklad tremor (tras, pozn. red.), rigidita (stuhnutosť, pozn. red.) alebo bradykinéza (spomalenie tempa pohybov, pozn. red.).

Toto ochorenie však vedie aj k širokej škále nemotorických symptómov, ktoré sa objavujú v ranom štádiu ochorenia, napríklad zápche, poruche čuchu, depresii alebo poruchám spánku. Halucinácie patria medzi menej známe symptómy Parkinsonovej choroby, a to napriek tomu, že v jej počiatkoch ide o pomerne častý príznak. Približne jeden z dvoch pacientov s touto diagnózou zažíva halucinácie.

Odborníci upozorňujú, že včasné halucinácie sú skutočne dôvodom na obavy, pretože u tretiny pacientov s Parkinsonovou chorobou sa objavujú ešte pred nástupom motorických symptómov, akým je napríklad chvenie.

Bernasconi, F., Pagonabarraga, J., Bejr-Kasem, H. et al. Theta oscillations and minor hallucinations in Parkinson’s disease reveal decrease in frontal lobe functions and later cognitive decline. Nat. Mental Health (2023).
https://doi.org/10.1038/s44220-023-00080-6

Zdroj:
[sme.sk, 07. 07. 2023, https://primar.sme.sk/c/23190882/parkinsonova-choroba-sa-neprejavuje-len-trasom-vazne-treba-brat-aj-halucinacie-hovoria-vedci.html]

Pravidelná fyzická aktivita, od bicyklovania a chôdze až po záhradníctvo a domáce práce, môže znížiť riziko vzniku Parkinsonovej choroby. Štúdia zistila, že ženy, ktoré cvičili najviac, mali o 25 % nižšiu mieru Parkinsonovej choroby ako tie, ktoré cvičili menej. Táto štúdia nepreukazuje, že cvičenie priamo znižuje riziko vzniku Parkinsonovej choroby, ale ukazuje významnú súvislosť.

Dôležité fakty:

Štúdia zahŕňala 95 354 účastníčok, najmä učiteliek, ktoré mali priemerný vek 49 rokov a žiadna z nich nemala na začiatku štúdie Parkinsonovu chorobu.

V priebehu troch desaťročí sa u 1 074 účastníkov rozvinula Parkinsonova choroba.

Po úprave na rôzne faktory vedci zistili, že skupina s najvyšším cvičením mala o 25 % nižšiu mieru rozvoja Parkinsonovej choroby ako skupina s najnižším cvičením, keď sa fyzická aktivita posudzovala až 10 rokov pred diagnózou.

„Cvičenie je lacný spôsob, ako zlepšiť celkové zdravie, preto sa naša štúdia snažila zistiť, či môže byť spojené so zníženým rizikom rozvoja Parkinsonovej choroby,“ povedal autor štúdie Alexis Elbaz, MD, PhD, z Inserm Research Center v Paríži vo Francúzsku. „Naše výsledky poskytujú dôkazy pre plánovanie intervencií na prevenciu Parkinsonovej choroby.“

Štúdia zahŕňala 95 354 účastníčok, väčšinou učiteliek, s priemerným vekom 49 rokov, ktoré na začiatku štúdie netrpeli Parkinsonovou chorobou. Vedci sledovali účastníkov tri desaťročia, počas ktorých sa u 1074 účastníkov rozvinula Parkinsonova choroba. Počas štúdie účastníci vyplnili šesť dotazníkov o type a množstve fyzickej aktivity, ktorú vykonávali.

Pýtali sa ich, ako ďaleko prešli a koľko schodov vyšli za deň, koľko hodín strávili domácimi aktivitami, ako aj množstvo času, ktoré strávili miernymi rekreačnými aktivitami, ako je záhradníctvo, a náročnejšími aktivitami, ako je šport.

Výskumníci dali každej aktivite skóre založené na metabolických ekvivalentoch úlohy (MET), čo je spôsob kvantifikácie energetického výdaja.

Pre každú aktivitu sa MET vynásobili ich frekvenciou a trvaním, aby sa získalo skóre fyzickej aktivity MET hodín za týždeň. Napríklad intenzívnejšia forma cvičenia, ako je bicyklovanie, bolo šesť MET, zatiaľ čo menej intenzívna forma cvičenia, ako je chôdza a upratovanie, boli tri MET.
Priemerná úroveň fyzickej aktivity účastníkov na začiatku štúdie bola 45 MET hodín týždenne.
Účastníci boli rozdelení do štyroch rovnakých skupín po 24 000 ľuďoch. Na začiatku štúdie mali ľudia v najvyššej skupine priemerné skóre fyzickej aktivity 71 MET hodín týždenne. Najnižšia skupina mala priemerné skóre 27 MET hodín týždenne.
Medzi účastníkmi v najvyššej cvičebnej skupine bolo 246 prípadov Parkinsonovej choroby alebo 0,55 prípadov na 1 000 osoborokov, zatiaľ čo medzi účastníkmi v najnižšej cvičebnej skupine bolo 286 prípadov alebo 0,73 prípadov na 1 000 osoborokov. Osoba-roky predstavujú počet ľudí v štúdii a množstvo času, ktoré každá osoba strávi v štúdii.
Po úprave na faktory, ako je miesto bydliska, vek prvej menštruácie a stav menopauzy a fajčenie, výskumníci zistili, že miera rozvoja Parkinsonovej choroby v skupine s najvyššou fyzickou aktivitou bola o 25 % nižšia ako v skupine s najnižšou fyzickou aktivitou.

Výsledky boli podobné po úprave stravy alebo zdravotných problémov, ako je vysoký krvný tlak, cukrovka a srdcové choroby.

Vedci tiež zistili, že počas 10 rokov pred diagnózou skoré príznaky Parkinsonovej choroby spôsobili rýchlejší pokles fyzickej aktivity v porovnaní s ľuďmi bez Parkinsonovej choroby.

„V našej veľkej štúdii sme nielenže zistili, že ženy, ktoré cvičili najviac, mali nižšiu mieru rozvoja Parkinsonovej choroby, ale tiež sme ukázali, že skoré symptómy Parkinsonovej choroby pravdepodobne nevysvetľujú tieto zistenia, a namiesto toho je toto cvičenie prospešné a môže pomôcť oddialiť alebo zabrániť tejto chorobe,“ povedal Elbaz.

„Naše výsledky podporujú vytváranie cvičebných programov, ktoré pomáhajú znižovať riziko Parkinsonovej choroby.“ Obmedzením štúdie bolo, že účastníci boli väčšinou učitelia, ktorí si uvedomovali zdravie a ktorí sa dobrovoľne zúčastnili na dlhodobej štúdii, takže výsledky sa môžu líšiť od výsledkov pre všeobecnú populáciu.

Štúdiu podporili General Mutual of National Education, Inštitút Gustava Roussyho, Francúzska Liga proti rakovine a Francúzska Národná výskumná agentúra.

Berta Portugal, PhD, Fanny Artaud, PhD, Isabelle Degaey, MD, Emmanuel Roze, MD, PhD https://orcid.org/0000-0001-9727-3459, Agnès Fournier, PhD, Gianluca Severi, PhD, Marianne Canonico, PhD, Cécile Proust-Lima, PhD, and Alexis Elbaz, MD, PhD, Association of Physical Activity and Parkinson Disease in Women, American academy of Neurology, July 25, 2023

Zdroj:
[cikycaky.sk, 18. 05. 2023, https://cikycaky.sk/pravidelne-cvicenie-spojene-so-znizenym-rizikom-parkinsonovej-choroby/]

Nekontrolovateľný tras, poruchy reči či strata čuchu postihuje milióny ľudí po celom svete a podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa týka aj 19 108 Sloveniek a Slovákov. Na rozdiel od svetových štatistík si u nás Parkinsonova choroba vyberá častejšie ženy ako mužov.

Ide o druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie v populácii. Príčinou Parkinsonovej choroby je degenerácia alebo deštrukcia častí mozgu, ktoré zodpovedajú za koordináciu a kontrolu pohybov. V minulosti bola spájaná s nedostatkom dopamínu v mozgu. Dnes vieme, že ide o oveľa komplexnejší problém. Najznámejším príznakom Parkinsonovej choroby je síce nekontrolovateľný tras, pacientov však obmedzujú aj poruchy chôdze, reči, strata čuchu, znížená mimika tváre či problém udržať rovnováhu.

Počet osôb postihnutých týmto ochorením sa v rôznych prieskumoch pohybuje od cca 7 do 10 miliónov na svete. Tento značný rozptyl je daný aj tým, že mnohí ľudia s Parkinsonovou chorobou nie sú diagnostikovaní. Podľa údajov WHO sa výskyt ochorenia za posledných 25 rokov zdvojnásobil. Väčšina pacientov má viac ako 60 rokov, ale jeden z desiatich nemá ani 50 rokov. Svetové štatistiky zároveň hovoria, že postihnutých je o niečo viac mužov ako žien. Keďže výskyt Parkinsonovej choroby s vekom výrazne stúpa a ľudia žijú dlhšie, prevalencia bude zrejme narastať. Niektoré štúdie odhadujú, že do roku 2040 môže byť na svete takmer 13 miliónov ľudí s Parkinsonovou chorobou.

Počet pacientov sledovaných v neurologických ambulanciách u nás pre Parkinsonovu chorobu sa v období rokov 2013-2021 pohyboval približne od 26-tisíc do 19-tisíc. Najviac sledovaných pacientov s týmto ochorením vykázali neurologické ambulancie v predcovidovom roku 2019, keď ich bolo 25 988 (12 260 mužov a 13 728 žien). V uvedenom roku pribudlo aj najviac novodiagnostikovaných pacientov s týmto ochorením v neurologických ambulanciách - spolu 4 590 (2 258 mužov a 2 332 žien). Pokles počtu prípadov od roku 2020 mohol byť spôsobený nielen covidom, ale aj spresnením metodiky štatistického zisťovania (zber počtu evidovaných osôb bol nahradený zberom počtu sledovaných osôb – teda tých, ktoré aspoň raz v danom roku navštívili neurológa). Najnižší počet sledovaných pacientov s Parkinsonovou chorobou bol zaznamenaný zrejme práve aj v dôsledku toho v zatiaľ v poslednom spracovanom roku 2021: spolu 19 108 pacientov (9 278 mužov a 9 830 žien).

Pokiaľ ide o výskyt ochorenia podľa pohlavia, Slovensko sa v posledných 9 rokov odlišuje od svetových štatistík. Od roku 2013 sledujú neurologické ambulancie viac žien ako mužov s Parkinsonovou chorobou.

Počet pacientov s Parkinsonovou chorobou sledovaných v neurologických ambulanciách v SR, 2013-2021

Poznámka: Do roku 2019 bol predmetom zberu počet evidovaných osôb, od roku 2020 sa zbiera počet sledovaných osôb v danom roku Zdroj: Ročný výkaz o činnosti neurologickej ambulancie

Presná príčina vzniku ochorenia ostáva u väčšiny pacientov neznáma. Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a enviromentálnych faktorov. Medzi možné činitele patria toxíny, pesticídy, či drobné úrazy mozgu.

Pri liečbe sa využívajú lieky (antiparkinsoniká), stav pacientov možno zlepšiť aj chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa im do tela zavedie stimulátor na zmiernenie trasu či stuhnutosti svalov. Dôležitú úlohu hrá aj telesné cvičenie, doplnkové terapie, vyvážená strava a emočná podpora. Napriek intenzívnemu výskumu je ochorenie nevyliečiteľné. Avšak vďaka modernej liečbe sa kvalita života pacientov zlepšuje a dožívajú sa rovnakého priemerného veku ako ostatní jedinci.

O tom, že 11. apríl bude Svetový deň Parkinsonovej choroby rozhodli v roku 1997 Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová asociácia pre Parkinsonovu chorobu, Európska asociácia pre Parkinsonovu chorobu na počesť narodenia londýnskeho lekára Dr. Jamesa Parkinsona (11. apríl 1755 – 21. december 1824), ktorý ako prvý popísal ochorenie.

Zdroj:
[NCZI, 11. 04. 2023, https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Rocne-u-nas-pribudne-okolo-4-tisic-ludi-parkinsonovou-chorobou.aspx]

Parkinsonova choroba je chronické ochorenie mozgu (tzv. neurodegeneratívne ochorenie), ktoré je po Alzheimerovej chorobe druhé najčastejšie na svete. Jeho výskyt narastá so zvyšujúcim sa vekom. Vo veku nad 60 rokov postihuje približne percento populácie.

Incidencia a prevalencia PCh stúpa: analýza údajov Global Burden of Disease uvádza globálnu vekovo štandardizovanú mieru incidencie 13,4 na 100 000 a vekovo štandardizovanú mieru prevalencie 106, 3 na 100 000 PCh v roku 2019, čo predstavuje nárast od roku 1990 o 159, 7% a 155,5% v uvedenom poradí.

Zdroj:
[Ou, Z., J. Pan, S. Tang, D. Duan, D. Yu, H. Nong and Z. Wang (2021). "Global Trends in the Incidence, Prevalence, and Years Lived With Disability of Parkinson's Disease in 204 Countries/Territories From 1990 to 2019." Front Public Health 9: 776847.]
[Zhong, Q. Q. and F. Zhu (2022). "Trends in Prevalence Cases and Disability-Adjusted Life-Years of Parkinson's Disease: Findings from the Global Burden of Disease Study 2019." Neuroepidemiology 56(4): 261-270.]

Čo by mal každý o Parkinsonovej chorobe vedieť, aké sú varovné príznaky, ako sa lieči a aké sú najnovšie poznatky, nám prezradil MUDr. Ján Necpál, vedúci lekár Centra pre liečbu parkinsonizmu a extrapyramídových porúch Nemocnice AGEL Zvolen.

Z histórie

Prvýkrát bolo toto ochorenie opísané londýnskym lekárom Jamesom Parkinsonom v roku 1817. Vo svojej knižke „An essay on the shaking palsy“ ho nazýval trasľavou obrnou (paralysis agitans), no na jeho počesť ho francúzsky lekár Jean-Martin Charcot, považovaný za otca modernej neurológie, pomenoval Parkinsonovou chorobou.

Dnes je už známe, že chorobu poznali už v starovekej Číne a Indii. V Indii ju poznali pod názvom Kampa Vata.

Hlavné príznaky

Hlavné pohybové (motorické) príznaky Parkinsonovej choroby, a to asymetrický pokojový tras, spomalenie pohybov, chôdze, stuhnutosť svalstva a pod., sú spôsobené degeneráciou buniek produkujúcich látku zvanú dopamín v určitej oblasti mozgu, ktorá je sprevádzaná progresívnym hromadením tzv. Lewyho teliesok obsahujúcich akumulovaný proteín zvaný α-synukleín.

Predpokladá sa, že tento proteín má plniť svoje fyziologické funkcie, no za takýchto podmienok pôsobí patologicky.

V posledných rokoch si vyslúžili zvýšenú pozornosť príznaky, ktoré nazývame nemotorické, a ktoré nielen sprevádzajú motorické príznaky v priebehu ochorenia, ale ich dokonca často predchádzajú v čase, a tak sa stali terčom pozornosti najmä pre možnosť identifikovať počiatok ochorenia už v tzv. premotorickej fáze.

Medzi ne patrí napríklad porucha čuchu, úzkosť a depresia, porucha správania v REM fáze spánku (hovorenie, vykrikovanie a pohybovanie počas spánku), zápcha, nespavosť a ďalšie iné.

Patofyziologickým podkladom ich vzniku je degenerácia nielen dopaminergných buniek, ale aj iných neurotransmitterových systémov aj v iných častiach mozgu. Ochorenie má chronicky progresívny priebeh, pričom sa počas neho môžu vyskytovať problémy s rovnováhou a pády, demencia alebo rôzne iné neuropsychiatrické príznaky.

Diagnostika

Parkinsonova choroba sa diagnostikuje v prvom rade klinickým vyšetrením, a teda na základe typického klinického obrazu.

V diagnostike môže byť v sporných prípadoch nápomocná magnetická rezonancia alebo SPECT vyšetrenie bazálnych ganglií (DaTSCAN).

Skorá diagnostika, a tým skorá liečba pacientov s týmto ochorením predurčuje lepšiu kvalitu života pacienta.

Liečba

Liečba spočíva najmä vo farmakoterapii. Keďže Parkinsonova choroba je stále nevyliečiteľné ochorenie, liečba je zatiaľ len symptomatická, teda na zlepšenie príznakov choroby.

Hlavným princípom liečby je, zjednodušene povedané, dodávanie chýbajúceho dopamínu pomocou liekov.

Okrem tabletkovej podoby je k dispozícii aj liečba v podobe kožných náplastí. Vhodne nastavená medikácia môže priviesť pacienta v prvých rokoch do obdobia, keď svoje príznaky pociťuje len minimálne a kvalita života nie je veľmi obmedzená (z angličtiny známe ako „medové týždne“).

S pribúdajúcim trvaním choroby sa však typicky objavujú tzv. komplikácie (motorické alebo nemotorické).

V takom prípade aj keď lieky na Parkinsonovu chorobu zaberajú, potrebné sú čoraz vyššie a častejšie dávky liekov.

Alternatívne metódy liečby

1. Hlboká stimulácia mozgu – pri nej je tzv. neurostimulátor (obdoba kardiostimulátora) implantovaný pod kožu v oblasti hrudníka a je spojený s tenkými mikroelektródami, ktoré sú zavedené do hlbokých častí mozgu, aby ich stimulovali a tým zlepšovali príznaky ochorenia.
2. Pumpové systémy – ide o sofistikované zariadenia, ktoré aplikujú kontinuálne antiparkinsonikum do tela počas celého dňa, a tým zlepšujú motorické komplikácie. Podávajú buď prekurzor dopamínu priamo do tenkého čreva, alebo látku podobnú dopamínu do oblasti podkožia brucha.

Najnovšie poznatky o liečbe

Vo svete sa portfólio účinných liekov na Parkinsonovu chorobu neustále rozširuje.

Na ovplyvnenie freezingu (zamŕzania pri chôdzi) sa skúma hlboká stimulácia miechy alebo transkutánna magnetická stimulácia miechy.

Vo vyše 10 krajinách sveta sa už komerčne využíva metóda cieleného ultrazvukového lúča navigovaného magnetickou rezonanciou.

Medzi experimentálne metódy liečby patrí aj vakcinácia, imunoterapia, genetická liečba, liečba rastovými faktormi alebo kmeňovými bunkami.

Kontakt: 045/5 201 500, expycentrum@nzv.agel.sk

Zdroj:
[Zdravotnícke noviny, 04. 05. 2022, https://mediweb.hnonline.sk/zdn/zdravie/27408098-je-parkinsonova-choroba-hrozba-nasledujucich-rokov-toto-su-novinky-v-jej-liecbe]

Parkinsonova choroba je degeneratívna porucha centrálneho nervového systému, ktorá postihuje najmä motorický systém. Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí nad 60 rokov.

Vedúca fyzioterapeutka nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Libuša Klamárová uviedla, že práve fyzioterapia pomáha pacientom s Parkinsonovou chorobou zostať nezávislými. Fyzioterapeut sa zameriava správnymi pohybmi na zvýšenie mobility, čím sa zvyšuje aj rovnováha a sila pacientov. Špecifické druhy terapie odborníci využívajú i pri trénovaní jemnej motoriky či intenzity hlasu.

„Špecifická forma fyzikálnej terapie Parkinsonovej choroby sa nazýva LSVT BIG tréning. Je určená na to, aby pomohla pacientom zvýšiť to, čo nazývame amplitúda pohybu,“ spomenula pre TASR Klamárová.

V LSVT BIG podľa nej robí pacient prehnané fyzické pohyby, ako sú vysoké kroky a švihy rukami.

„Je to spôsob, ako pretrénovať svaly a spomaliť progresiu hypokinézy, čo sú čoraz menšie a viac miešané pohyby, ktoré sa vyskytujú pri tejto chorobe,“ ozrejmila.

Zapínanie košele už nebude problémom

Ľudia žijúci s Parkinsonovou chorobou môžu mať problémy s pohybom, obliekaním a inými činnosťami každodenného života. „LSVT BIG preto efektívne trénuje aj jemnú motoriku, ktorá je potrebná napríklad pri zapínaní košele, ale aj hrubú, ktorú používame pri vstávaní z pohovky alebo stoličky, prípadne na udržiavanie rovnováhy pri chôdzi,“ priblížila Klamárová.

Liečba podľa nej zlepšuje chôdzu, sebaobsluhu a ďalšie úlohy tým, že pomáha ľuďom prekalibrovať to, ako vnímajú svoje pohyby. Učí ich tiež, ako a kedy vyvinúť väčšie úsilie na vytvorenie väčších pohybov. Užitočné pri terapii podľa nej bývajú aj hodiny tanca a tai-chi.

Terapia na lepšie vnímanie hlasu

U prevažnej väčšiny pacientov s Parkinsonovou chorobou sa v priebehu ochorenia objavujú aj poruchy reči a hlasu. Hlas býva tlmený, intonácia monotónna. „V tomto pomáha zasa LSVT LOUD terapia, ktorou pacientov učíme používať hlas na bežnejšej úrovni hlasitosti pri rozprávaní doma, v práci alebo v komunite. Kľúčom k liečbe je pomôcť ľuďom pochopiť svoje vnímanie hlasu, aby vedeli, ako nahlas alebo potichu znejú iným ľuďom, a mohli sa cítiť pohodlne pri použití z ich pohľadu silnejšieho hlasu, ktorý však ostatným znie normálne,“ ozrejmila odborníčka.

Zdroj:
[plnielanu.zoznam.sk, 21. 04. 2022, https://plnielanu.zoznam.sk/parkinsonova-choroba-fyzioterapia]