Parkinsonova choroba je chronické ochorenie mozgu (tzv. neurodegeneratívne ochorenie), ktoré je po Alzheimerovej chorobe druhé najčastejšie na svete. Jeho výskyt narastá so zvyšujúcim sa vekom. Vo veku nad 60 rokov postihuje približne percento populácie.
Incidencia a prevalencia PCh stúpa: analýza údajov Global Burden of Disease uvádza globálnu vekovo štandardizovanú mieru incidencie 13,4 na 100 000 a vekovo štandardizovanú mieru prevalencie 106, 3 na 100 000 PCh v roku 2019, čo predstavuje nárast od roku 1990 o 159, 7% a 155,5% v uvedenom poradí.
Zdroj:
[Ou, Z., J. Pan, S. Tang, D. Duan, D. Yu, H. Nong and Z. Wang (2021). "Global Trends in the Incidence, Prevalence, and Years Lived With Disability of Parkinson's Disease in 204 Countries/Territories From 1990 to 2019." Front Public Health 9: 776847.]
[Zhong, Q. Q. and F. Zhu (2022). "Trends in Prevalence Cases and Disability-Adjusted Life-Years of Parkinson's Disease: Findings from the Global Burden of Disease Study 2019." Neuroepidemiology 56(4): 261-270.]
Čo by mal každý o Parkinsonovej chorobe vedieť, aké sú varovné príznaky, ako sa lieči a aké sú najnovšie poznatky, nám prezradil MUDr. Ján Necpál, vedúci lekár Centra pre liečbu parkinsonizmu a extrapyramídových porúch Nemocnice AGEL Zvolen.
Z histórie
Prvýkrát bolo toto ochorenie opísané londýnskym lekárom Jamesom Parkinsonom v roku 1817. Vo svojej knižke „An essay on the shaking palsy“ ho nazýval trasľavou obrnou (paralysis agitans), no na jeho počesť ho francúzsky lekár Jean-Martin Charcot, považovaný za otca modernej neurológie, pomenoval Parkinsonovou chorobou.
Dnes je už známe, že chorobu poznali už v starovekej Číne a Indii. V Indii ju poznali pod názvom Kampa Vata.
Hlavné príznaky
Hlavné pohybové (motorické) príznaky Parkinsonovej choroby, a to asymetrický pokojový tras, spomalenie pohybov, chôdze, stuhnutosť svalstva a pod., sú spôsobené degeneráciou buniek produkujúcich látku zvanú dopamín v určitej oblasti mozgu, ktorá je sprevádzaná progresívnym hromadením tzv. Lewyho teliesok obsahujúcich akumulovaný proteín zvaný α-synukleín.
Predpokladá sa, že tento proteín má plniť svoje fyziologické funkcie, no za takýchto podmienok pôsobí patologicky.
V posledných rokoch si vyslúžili zvýšenú pozornosť príznaky, ktoré nazývame nemotorické, a ktoré nielen sprevádzajú motorické príznaky v priebehu ochorenia, ale ich dokonca často predchádzajú v čase, a tak sa stali terčom pozornosti najmä pre možnosť identifikovať počiatok ochorenia už v tzv. premotorickej fáze.
Medzi ne patrí napríklad porucha čuchu, úzkosť a depresia, porucha správania v REM fáze spánku (hovorenie, vykrikovanie a pohybovanie počas spánku), zápcha, nespavosť a ďalšie iné.
Patofyziologickým podkladom ich vzniku je degenerácia nielen dopaminergných buniek, ale aj iných neurotransmitterových systémov aj v iných častiach mozgu. Ochorenie má chronicky progresívny priebeh, pričom sa počas neho môžu vyskytovať problémy s rovnováhou a pády, demencia alebo rôzne iné neuropsychiatrické príznaky.
Diagnostika
Parkinsonova choroba sa diagnostikuje v prvom rade klinickým vyšetrením, a teda na základe typického klinického obrazu.
V diagnostike môže byť v sporných prípadoch nápomocná magnetická rezonancia alebo SPECT vyšetrenie bazálnych ganglií (DaTSCAN).
Skorá diagnostika, a tým skorá liečba pacientov s týmto ochorením predurčuje lepšiu kvalitu života pacienta.
Liečba
Liečba spočíva najmä vo farmakoterapii. Keďže Parkinsonova choroba je stále nevyliečiteľné ochorenie, liečba je zatiaľ len symptomatická, teda na zlepšenie príznakov choroby.
Hlavným princípom liečby je, zjednodušene povedané, dodávanie chýbajúceho dopamínu pomocou liekov.
Okrem tabletkovej podoby je k dispozícii aj liečba v podobe kožných náplastí. Vhodne nastavená medikácia môže priviesť pacienta v prvých rokoch do obdobia, keď svoje príznaky pociťuje len minimálne a kvalita života nie je veľmi obmedzená (z angličtiny známe ako „medové týždne“).
S pribúdajúcim trvaním choroby sa však typicky objavujú tzv. komplikácie (motorické alebo nemotorické).
V takom prípade aj keď lieky na Parkinsonovu chorobu zaberajú, potrebné sú čoraz vyššie a častejšie dávky liekov.
Alternatívne metódy liečby
- Hlboká stimulácia mozgu – pri nej je tzv. neurostimulátor (obdoba kardiostimulátora) implantovaný pod kožu v oblasti hrudníka a je spojený s tenkými mikroelektródami, ktoré sú zavedené do hlbokých častí mozgu, aby ich stimulovali a tým zlepšovali príznaky ochorenia.
- Pumpové systémy – ide o sofistikované zariadenia, ktoré aplikujú kontinuálne antiparkinsonikum do tela počas celého dňa, a tým zlepšujú motorické komplikácie. Podávajú buď prekurzor dopamínu priamo do tenkého čreva, alebo látku podobnú dopamínu do oblasti podkožia brucha.
Najnovšie poznatky o liečbe
Vo svete sa portfólio účinných liekov na Parkinsonovu chorobu neustále rozširuje.
Na ovplyvnenie freezingu (zamŕzania pri chôdzi) sa skúma hlboká stimulácia miechy alebo transkutánna magnetická stimulácia miechy.
Vo vyše 10 krajinách sveta sa už komerčne využíva metóda cieleného ultrazvukového lúča navigovaného magnetickou rezonanciou.
Medzi experimentálne metódy liečby patrí aj vakcinácia, imunoterapia, genetická liečba, liečba rastovými faktormi alebo kmeňovými bunkami.
Kontakt: 045/5 201 500, expycentrum@nzv.agel.sk
Zdroj:
[Zdravotnícke noviny, 04. 05. 2022, https://mediweb.hnonline.sk/zdn/zdravie/27408098-je-parkinsonova-choroba-hrozba-nasledujucich-rokov-toto-su-novinky-v-jej-liecbe]
